Pri mäkkých technikách pracujeme so štruktúrami ako sú: koža, podkožie, fascia. Sú to významné štruktúry, ktoré ovplyvňujú vznik a priebeh pohybu. Pružnosť a pohyblivosť týchto mäkkých tkanív výrazne ovplyvňuje priebeh a programovanie pohybu.

Tak ako sa pri pohybe musia správne pohybovať kĺby a svaly, musí sa pohybovať i koža, podkožie a fascie. Musí existovať vzájomná posunlivosť medzi týmito mäkkými štruktúrami.

Každá porucha mäkkých tkanív vedie k zmene pohybu – väčšinou sa jedná o obmedzenie rozsahu – a to v zmysle kvantity alebo kvality. Rovnako môže byť zmenená aj koordinácia pohybu. V klasickej myoskeletálnej medicíne sa ovplyvňujú mäkké tkanivá najmä za účelom obnovenia ich vzájomnej posunlivosti a pružnosti a tým sa reflexne i mechanicky mení rozsah pohybu v kĺboch i svalové napätie.

Ovplyvňovanie mobility kože a ostatných mäkkých tkanív sa riadi základným pravidlom manuálnej liečby a tým je obnovenie pohyblivosti manipulovaného tkaniva v mieste patologickej bariéry a v smere obmedzenia. Pri terapii v mieste bariéry vyvíjame jemný tlak, pruženie, môžme čakať na fenomén topenia, čím sa patologická bariéra rozpustí a pohyb sa do veľkej miery obnoví. Často pri terapii využívame aj dychovú synkinézu. Ak je potrebné ovplyvniť väzivovú zložku fascie, je vhodné pred samotným ošetrením využiť pôsobenie tepla. Aplikácia tepla spôsobí zmäknutie tkaniva a jej lepšiu poddajnosť v terapii.